Prvý slovenský profesionálny operný spevák, zberateľ ľudových piesní. Počas vysokoškolských štúdií účinkoval v pražskom spevokole Hlahol. V SND vytvoril 155 operných a operetných postáv. Koncertoval doma i v zahraničí a spieval s viacerými významnými svetovými umelcami. Patril k najlepším interpretom slovenských ľudových piesní. Zozbieral a vydal šesť zväzkov Záhoráckych pesničiek. Napísal knihu spomienok Zo skalického rínku (1974).
Sólista opery Slovenského národného divadla Janko Blaho bol nielen prvým slovenským profesionálnym operným spevákom, ale aj priekopníkom slovenskej tanečnej piesne a náruživým zberateľom ľudoviek.
Janko Blaho sa narodil 15. septembra 1901 v Skalici v rodine národného dejateľa a lekára Pavla Blaha. Už od detstva ho rodičia viedli k spievaniu ľudových piesní. Prvýkrát verejne vystúpil v Luhačoviciach, keď mal štyri roky.
V spievaní pokračoval aj počas štúdií na gymnáziu v rodnom meste. Po maturite odišiel v roku 1919 zo Skalice do Prahy na Karlovu univerzitu, na ktorej vyštudoval právo. Pretože ho to ale viac ťahalo k spevu, súčasne študoval aj spev u známej bulharskej speváčky a pedagogičky pôsobiacej v Prahe Kristíny Morfovej. Keď v roku 1924 získal titul doktora práv, pokračoval v štúdiu spevu v Miláne. V roku 1926 po návrate z Talianska sa stal členom opery SND. Na prvej slovenskej scéne pôsobil až do roku 1967.
Významným dňom v dejinách slovenského operného umenia je 25. marec 1924, kedy na javisku SND vystúpil Janko Blaho ako prvý slovenský profesionálny operný spevák. Spieval úlohu Vojtecha v Blodkovej opere V studni. O tejto udalosti obšírne informovala aj dobová tlač.
Počas vyše štyridsiatich sezón odspieval Janko Blaho na javisku SND a na pohostinských vystúpeniach na domácich i zahraničných scénach celkom 2648 predstavení, naštudoval 151 operných a operetných postáv. Svoju najmilšiu úlohu, Jeníka, spieval 218-krát vo viacerých inscenáciách nielen v Bratislave a v Košiciach, ale aj v Prahe, v Brne a vo Viedni.
Viac informácií o živote Janka Blaha a pripravovanom podujatí na: